Aké nekalorické sladidlá nájdete v našich nápojoch a prečo?
Tieto sladidlá nám dovoľujú vychutnať si sladkú chuť bez akýchkoľvek kalórií.
Každá skupina schválených látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín, má svoj číselný rad éčiek – napríklad antioxidanty majú rezervované čísla od E300 po E399, kyslík má číslo 948, a tak ďalej. Sladidlá majú registrované čísla od E950 po E999. O éčkach sme písali aj v minulosti, viac sa o nich dočítate tu.
Mnoho látok v našich potravinách a nápojoch má ľudový názov, ktorý znie „priateľsky“ – napríklad vitamín C – ale aj chemický názov, napríklad kyselina askorbová. Je to ten istý vitamín C, akurát s iným menom. Je to, ako keď sa voláte Hildegarda a niekto vám povie „Ahoj Hildi“ a niekto „Dobrý deň, Hildegarda“. Jedno z toho znie, jednoducho, príjemnejšie.
Väčšina sladidiel má tú smolu, že majú iba chemický názov bez priateľského pomenovania. Preto sa ľahšie verí negatívnym polopravdám či hoaxom o nich než pozitívnym správam. Majú, jednoducho, nepekné mená.
Ich najdôležitejší prínos je v tom, že aj diabetici si môžu užívať sladkú chuť a nič neriskujú. Druhý dôležitý rozmer je, že tí z nás, ktorí si chcú strážiť príjem energie, nemusia pri nápojoch s náhradnými sladidlami rátať kalórie – nemajú totiž prakticky žiadne.
Ako vzniká sladká chuť?
Ako iste viete, na jazyku máme receptory známe ako chuťové poháriky. Tie reagujú na konkrétne molekuly – niektoré vyvolávajú sladkú, iné kyslú či horkú chuť. A práve tieto molekuly sa nachádzajú v cukroch aj sladidlách.
Acesulfám K – E950
Objavený bol náhodou v 60. rokoch švajčiarskym chemikom. Ten si po kontakte s acesulfámom oblizol prsty, keď bral do ruky kus papiera. Nájsť ho môžete napríklad v stolových sladidlách, ústnej vode či farmaceutických produktoch. Je 200x sladší než cukor a často používa v kombinácii s aspartámom a sukralózou. Jednotlivé sladidlá sa kombinujú, aby sa chuťou čo najviac priblížili chuti cukru.
Aspartám – E951
O tomto sladidle sme písali nedávno. Po internete o ňom koluje množstvo nepekných článkov, väčšina z nich vychádza z neexistujúceho príspevku vymyslenej lekárky z fiktívnej konferencie. Kvôli tlaku verejnosti patrí medzi najviac testované látky. Doteraz ho každá štúdia označila za bezpečný. Patrí medzi najrozšírenejšie sladidlá v DIA výrobkoch, light nápojoch, mliečnych výrobkoch či žuvačkách.
Cyklamát sodný – E952
Cyklamát je iba asi 30 až 50x sladší než cukor, čo z neho robí jedno z najmenej efektívnych sladidiel. Tiež bol pôvodne ponúkaný diabetikom ako náhrada cukru, neskôr sa zistilo, že ho môžu využiť aj ľudia, ktorí si strážia líniu.
Sacharín – E954
Je približne 300-násobne sladší ako cukor. U verejnosti sa najviac rozšíril počas druhej svetovej vojny, kedy bol veľký nedostatok stolového cukru. Dnes ho často nájdete v žuvačkách, pekárenských výrobkoch, dresingoch či zaváraninách.
Sukralóza – E955
Nekalorické sladidlo vyrobené zo sacharózy – repného cukru – pritom je až 600 krát sladšie. Má veľmi dobré vlastnosti, je stabilná, rozpustná vo vode a jej chuť je takmer totožná s chuťou cukru. Využíva sa často v kombinácii s inými sladidlami v rozličných potravinách a nápojoch, mrazených dezertoch, dresingoch či mliečnych výrobkoch.
Stévia – E960
V súčasnosti veľmi populárne sladidlo. Ľudstvo ho pozná už niekoľko storočí, pochádza z Peru, kde túto rastlinu pestujú. Glykozidy steviolu – tak znie nepekný názov stévie – sa získavajú z jej listov podobným procesom ako sa získavajú prírodné arómy vanilky, mäty či škorice. Je približne 200x sladšia ako cukor, nájdete ju v kolových nápojoch, ľadových čajoch či čokoláde.