Dýchajte zhlboka. Tuk sa pri chudnutí stráca úplne inak, než ste si mysleli

Dýchajte zhlboka. Tuk sa pri chudnutí stráca úplne inak, než ste si mysleli

Po dočítaní článku sa už na cvičenie nebudete nikdy pozerať ako predtým.

thumb

Položte si otázku – kam vlastne ide tuk, ktorý schudnete?

Núka sa odpoveď, že tuk predsa spálime, takže sa premení na energiu. Je to celkom logické, pretože už vieme, že kalórie sú jednotka energie gram tuku ich má až deväť. Žiaľ, chémia má na to iný názor.

Z jej pohľadu je tuk chemická zlučenina, hmota. A hmota je schopná produkovať energiu, ak vykonáva nejakú prácu, ale nemôže sa na ňu priamo premieňať. Hovorí o tom zákon zachovania hmotnosti známy už viac než 260 rokov:

„V uzavretej sústave sa súčet hmotnosti látok, ktoré vstupujú do reakcie, rovná súčtu hmotností látok, ktoré reakciou vznikajú.“ Zjednodušene, koľko do reakcie vstúpi, toľko z nej musí aj vystúpiť - bez únikov.

burger na drevenej dosticke. hranolky, tucne jedlo

Chudnutie je chemická reakcia

Takže aj pri ňom platí zachovanie hmotnosti. Hmota uchovaná v našich tukových bunkách sa zmení na inú, ktorá opustí naše telo, a tak schudneme.

Naše telo opúšťajú látky len troma spôsobmi – trávením, dýchaním a vylučovaním, a ani jeden z nich neprodukuje tuk. Čo sa teda naozaj deje?

Ak náš celkový denný kalorický príjem prevyšuje výdaj (t.j. zjem viac ako spálim), prijaté sacharidy a bielkoviny sa rozložia na molekuly, z ktorých sa poskladajú tukové kvapôčky. Spolu s ďalším tukom zo stravy sa potom ukladajú pod kožu.

Chemický vzorec pre priemernú molekulu tuku v našom tele je C55H104O6, kde C je uhlík, H vodík a O kyslík.

Keď sa dostanete do kalorického deficitu a poctivo cvičíte, spustí sa opačný proces – uložený tuk sa znovu rozloží a vstúpi do krvného obehu, odkiaľ ho môžu využívať orgány. Chemická reakcia vyzerá takto:

C55H104O6 + 78 O2  -> 55 CO2 + 52 H2O

Samozrejme, chémia je vždy tak trochu oriešok, ale keď sa pozriete na písmenká s nadhľadom, spoznáte samé známe látky - vľavo spomínaná molekula tuku a kyslík, vpravo dva veľmi známe vzorce oxidu uhličitého a vody.

Pamätáte si zákon zachovania hmotnosti? Správne, ten oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, má hmotnosť. Jeho molekuly v rovnici majú spolu s vodou rovnakú hmotnosť ako vdýchnutý kyslík a spálený tuk.

Ťažko sa tomu dá veriť, pretože vzduch nevidíme, ale ak ste niekedy videli suchý ľad, uveríte. Ten je totiž tvorený zmrazeným oxidom uhličitým. Zvyšok tuku vylúčime vo forme vody – cikaním, potením, plačom a ďalšími spôsobmi, o ktorých sme písali v tomto článku.

zena pije vodu, sportuje

Najväčšiu časť tuku vydýchneme

Túto úžasnú a súčasne jednoduchú pravdu popísal v roku 2014 vo svojom článku Ruben Meerman, holandský vedec, ktorý ďalej prišiel aj na to, koľko presne tuku vydýchneme.

chemicky vzorec, premena tuku

Zdroj: British Medical Journal

Až 84 % strateného tuku opustí naše telo dýchaním, zvyšných 16 % v rôznych podobách vody. Odporúčame si pozrieť aj Rubenovu prednášku na TEDx, kde okrem vysvetlenia celej problematiky previedol aj chemický pokus ako dôkaz toho, že oxid uhličitý má skutočne hmotnosť. Video je v angličtine:

V pokoji vydýchne priemerný človek 12-krát za minútu. V každom výdychu je približne 33mg oxidu uhličitého, ale samozrejme, nie každý miligram je premenený tuk.

Stále platí, že je potrebné udržať príjem a výdaj kalórií v správnom pomere podľa toho, či chcete hmotnosť udržať, nabrať alebo stratiť. Ak ju však budete strácať, už viete, kam sa podela.