Tieto krajiny zaviedli daň z cukru, ale ich obyvateľstvo zostalo obézne

Tieto krajiny zaviedli daň z cukru, ale ich obyvateľstvo zostalo obézne

Má teda zmysel platiť za cukor viac?

Mnohé štáty v priebehu posledných rokov zavádzali daň z cukru a odôvodnili ju tak, že bojujú proti obezite svojich občanov. Najnovšia regulácia vošla do platnosti v apríli minulého roka vo Veľkej Británii, čo vyvolalo vlnu mediálnej podpory pre globálny problém.

Z ekonomického hľadiska je to jasné – ak vzrastie cena, zníži sa dopyt. Ľudia by tak mali logicky prijímať menej kalórií z nápojov, či iných sladených potravín a vo výsledku schudnúť.

Problém je, že ekonomická teória je od zdravotníckej reality náramne vzdialená.

Daň nemusí znamenať nižšiu spotrebu

Z ekonómie teda vychádza predpoklad, že ak sa zvýši cena sladeného nápoja, človek prirodzene obmedzí jeho spotrebu. V skutočnosti však ľudia môžu kúpiť lacnejšiu verziu s rovnakým alebo vyšším obsahom kalórií, prípadne si po ňu zbehnú do susednej krajiny, ktorá výrobky nezdaňuje.

Alebo sa, jednoducho, rozhodnú za drahší artikel zaplatiť, čím sa síce naplní štátna pokladnica, ale to je tak všetko. 

Spotreba sa skutočne znížila. Naoko

V Mexiku zaviedli 10 % daň na nápoje s pridaným cukrom v roku 2014. Predaje týchto nápojov sa v priebehu prvého roka znížili, ale hneď v nasledujúcom sa vrátili takmer na pôvodnú hodnotu, čím vznikol prepad o 0,39 % oproti predajom pred zdanením.

V Maďarsku zaútočila daň v roku 2011 na alkoholické aj nealkoholické nápoje sladené cukrom, ale aj na sladkosti a čokoládu a dokonca na produkty so zvýšeným obsahom soli či tuku, tzv. „hamburgerová daň"“  

Predaje sladených nealko nápojov klesli o 15,1 % v dvojročnej perióde, no je otázne, aká zásluha patrí novej dani, pretože klesali o 13,5 % už v predchádzajúcom období.

Dánsko malo daň na nealkoholických nápojoch zavedenú už od 30-tych rokov minulého storočia. Keď ju však v roku 2010 zvýšilo, v nasledujúcom roku predaje dokonca stúpli o 3 %, následne klesli o 2,3 % a znovu vzrástli o 3,1 % v roku 2013.

Vláda toto opatrenie úplne zrušila v roku 2014, pretože ľudia vynášali kapitál von z krajiny a nakupovali obľúbené nápoje v susednom Nemecku alebo Švédsku.

Vo Francúzsku prišlo k zdaneniu v roku 2012, ktoré viedlo k poklesu približne 3-3,5 litra na osobu ročne. V prepočte to znamená približne 9 mililitrov denne, teda ani jeden poriadny hlt. Následne v roku 2015 zaznamenali nárast o 4,2 % oproti poslednému roku pred zdanením.

Daň nezníži obezitu populácie

Podľa portálu NCD-RisC, ktorý úzko spolupracuje so Svetovou zdravotníckou organizáciou a mapuje zdravie v 200 krajinách sveta, sa obezita v uvedených krajinách za posledné obdobie nijako nezlepšila. Naopak, dosiahla mierny nárast.